Jeden zo starých rodov, ktorý je možno zaznamenať v  Pukanci a v jeho okolí, je rozvetvený rod Cibulkovcov. Jeho korene siahajú do čias veľkých sociálno-ekonomických a náboženských premien na prelome stredoveku a novoveku.
   V roku 1433 sa do Pukanca dostali husiti. Ján Jiskra z Brandýsa ho ovládal v rokoch 1441 - 1453, čo spôsobilo, že v tomto kraji sa udomácnilo náboženské učenie šírené rečou ľudu. V blízkych Jabloňovciach (Almáš) bol husitský kostolík (v súč. môžeme tiež vidieť obranný múr s pametnou tabuľou, tolerančnú lipu a tolerančnú zvonicu). V Pukanci sa zachovalo vzácne dielo - české ilustrované vydanie protestantskej Biblie z roku 1537 Biblij Cžeska. W starem miestie Prazskem Wytisstiena. Leta Panie. Tisycyho Pietistého. XXXVII. (... S welikau pracý a mnohau pilnostij a s znamenitým nákladem/ Skrze mne Pawla Sewerýna z Kapij Hory/...).
   Prostredníctvom saskej kolonizácie sa v stredoslovenských banských mestách rýchlo rozšírilo a udomácnilo Lutherovo náboženstvo, ktoré malo v slovenskom obyvateľstve pripravenú priaznivú klímu, vyvolanú predchádzajúcim husitským hnutím. Predpokladá sa, že už v roku 1536 existoval v Pukanci evanjelický cirkevný zbor.
   V tomto období, v roku 1542 sa medzi pukanskými daňovými poplatníkmi vyskytuje i mešťan Cibulka. Možno predpokladať, že tento Cibulka a viacerí toho priezviska, ktorí sú známi z listín zo 17. storočia a z matrík, zachovaných od roku 1688, mohli by byť príslušníkmi toho istého rodu. Ich potomkovia žijú nielen na Slovensku, ale aj v mnohých bližších i vzdialenejších krajinách. Niektorých z nich môžeme nájsť ešte i v Pukanci.
   Rozvetvenia, odvíjajúce sa od tohto rodu, zahrňujú aj osoby s ďalšími priezviskami, ako: Adamčík, Bakoš, Bahna, Bujna, Ciglan, Ďuriš, Demicher,Graca, Hlôška, Hruškovič, Hrúz, Kadlečík, Kevický, Kováčik, Králik, Križan, Kurjačka, Olerínyi, Ollík, Rakšány, Rázus, Schwarz, Slávik, Štefánik, Šuba, Zamboj, a mnohé ďalšie.
   Časť z nich sa vyznačovala veľkou usilovnosťou a tvorivosťou, k čomu sa v posledných obdobiach pridružila i vysoká vzdelanostná úroveň. Väčšina z nich bola úzko spätá s protestantizmom, s myšlienkami všeslovanskej jednoty a vzájomnosti a so slovenským národovectvom. Boli medzi nimi napr. spolupracovníci Andreja Kmeťa i ďalších našich velikánov, o čom sa  možno dočítať v encyklopedickej a inej literatúre. Niektorí z nich sa začiatkom 20. storočia ocitli na indexe v „čiernej knihe" uhorskej vlády ( viď: Osuský, S.Š. a kol.: Služba národu. Tranoscius 1938).  V ojedinelých prípadoch sa vyskytli i jednotlivci opačného zamerania, mnohí tiež indiferentní, reprezentujúc tak časovú vzorku obyvateľstva Pukanca a okolia.

   Úzka a neúplná časť rodu od Gašpara Cibulku (1643 - 1722) po Martina (1827 - 1903) len po mužskej línii (po meči), ďalej až po súčasnosť aj po ženskej línii (po praslici), je znázornená v súbore typu GEDCOM. Údaje sú transplantované z databázy genealogického programu Brother´ s Keeper, verzia 6.1, v ktorej sa v súčasnosti u autora nachádzajú údaje o vyše 1.500 osobách, z toho 362 priamych pokrvných potomkov Gašpara Cibulku a 185 ich životných partnerov. Časť informačných materiálov a fotodokumentácie poskytli mnohí príslušníci zainteresovaných rodín. Spracovanie genealogických podkladov niektorých naväzujúcich rodín je dostupná tiež v autorovej práci: Rodový samizdat 2003, ktorý sa nachádza aj v archíve Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti v Martine. www.genealogy-heraldry.sk

V Bratislave 16.3.2005                                                    Ó Ing. Milan Pálka