Martin Cibulka (1827 - 1903) bol garbiarskym majstrom, váženým mešťanom a mestským senátorom. Angažoval sa ako kurátor v evanjelickej cirkevnej samospráve. Patril k popredným predstaviteľom slovenského národovectva v meste. Podnecoval ostatných a sám prispieval darmi na mnohé národné účely.
   V r. 1868 navrhol mestskému zastupiteľstvu udeliť čestné meštianstvo Danielovi G. Lichardovi za redigovanie Obzoru a Domových pokladníc, čo sa aj uskutočnilo. Jeho príspevok - Rakyta miesto dubového triesla -  publikovaný v  Obzore svedčí o jeho odbornej erudícii.

   Úzke priateľské vzťahy ho viazali najmä k pukanskému učiteľovi, veršovníkovi a národovcovi Samuelovi Kupčokovi (1850 - 1914), ktorý mu venoval viaceré príležitostné básne. Posledná z nich z 5.5.1903, venovaná už zosnulému, obsahuje 100 veršov v 10 slohách pod názvom „Nad hrobom" a začína sa  takto:

„Hoj, často lietaval verš môj ta na Pažiť,
kde rodinka milá zišla sa oblažiť,
priateľu náš ctený, na deň Tvojho mena
drahého si otca. A teraz ozvena
posledná odraziť sa má od stien hrobu,
do ktorého padnuls´ pre staroby mdlobu.
Nuže zavznej vrelá, veď si to zaslúžil,
veď si vždy po pravde, kráse, dobre túžil....


...A ktože odníme okrasný mu veniec,
ktorý si zaslúžil čo rodák, vlastnenec?
ktorý v srdci svojom celý národ nosil,
že je synom jeho, právom sa honosil ..."