Samuel Sekan  (1859 - 1928) rodák z  Pukanca, vynikajúci pedagóg, kultúrno-osvetový pracovník, národný buditeľ.
   Po matke Karolíne r. Ollíkovej (1839 - ?) bol v príbuzenstve s rozvetvenou pukanskou rodinou Ollíkovcov, z ktorej pochádzalo viacero významných osobností.
   Pôsobil krátko v  Dobrej Nive a v Hodruši, od r. 1885 na evanjelickej cirkevnej škole v Pukanci. Bol dozorcom evanjelickej cirkvi v  Pukanci a v Devičanoch. V rokoch 1896-1899 v spolupráci s ďalšími zvádzal heroický, úspešne zavŕšený boj proti poštátneniu pukanskej školy. Podrobnejšie o tom napísal Martin Bujna vo svojej publikácii Eben Ezer (vyd. vlastným nákladom, vytlačil Karol Salva v Ružomberku 1901).
   Nacvičoval a hrával slovenské divadlá, založil spevokol, pracoval vo viacerých slovenských spolkoch, zúčastňoval sa augustových slávností v Martine a organizoval zbierky na národné účely. Bol členom obecného zastupiteľstva, veliteľom hasičského zboru, pracoval v pukanskej pobočke Ľudovej banky, zaslúžil sa o povznesenie ovocinárstva.
   V spolupráci s Martinom Bujnom, Samuelom Kupčokom, JUDr. Jánom Schwarzom, Jánom Gracom st. a mnohými ďalšími z Pukanca i z okolitých miest a dedín sa pričinil o prehĺbenie cirkevného života, upevnenie národného povedomia a ekonomického povznesenia nielen Pukanca, ale aj širšieho okolia.
   Manželka Amália r. Cibulková (1864 - 1934) narodená v Pukanci, mu bola znamenitou životnou partnerkou. Okrem školy v Pukanci ju na Novej Bani učil rok učiteľ Eduard Rizner a na maďarčine bola rok vo Feďverneku. Bola kultúrne veľmi vyspelou a rozhľadenou ženou. „Tetuška Sekanová", ako ju volali, bývala do r. 1913 s rodinou  v staršom domčeku „Za múrom", neskoršie v novostavbe pobočky Ľudovej banky, kde rodinu navštevovalo i mnoho známych  osobností, ako  napr. Martin Bencúr - Kukučín, či v auguste r. 1901 Jaroslav Hašek, vtedy pražský študent a neskôr známy spisovateľ,  počas jeho potuliek  po Slovensku.